हेरा: Difference between revisions

Content deleted Content added
No edit summary
No edit summary
Line ४१:
'''हेरा''' [[कार्बोन]]या छगू [[एलोट्रोप]] खः। थुकिलि कार्बोनयागु सकल प्येंगु भ्यालेन्ट [[एलेक्ट्रोन]] [[को-भ्यालेन्ट बन्ड]] देका च्वनि। थन्यागु बोन्डंयाना थुकिया स्वरूप आइसोमेट्रिक-हेक्सोक्टाहेड्रल क्रिस्टल ल्याटिस जुइ। थुकिया कडापना व तच्वःगु [[जः]]या [[डिस्पर्सन|डिस्पर्सनं]] याना थुकियात औद्योगिक व [[तिसा]]य् छ्येलिगु या। हेरा प्रकृतिइ दैगु दक्ले [[कडा]] [[खनिज]] ख। साधारण हेरायात तच्वःगु प्रेसर व तच्वःगु तापक्रमया कम्बिनेसन बिया टाइप-II हेरा देकेछिं। थन्यागु हेरा मेमेगु हेरा स्वया अप्व कडा जुइ व थुकियात हार्डनेस गजय् छ्येलि।<ref name="Smithsonian">{{cite journal | author = Boser, Ulrich |month = June | year = 2008 | title = Diamonds on Demand | journal = Smithsonian | volume = 39 | issue = 3 | pages = 52–59 }}</ref> आया ईले मात्र [[एग्रेगेटेड हेरा नानोरड]] (C<sub>60</sub>), [[अल्ट्राहार्ड फुलेराइट]] छ्येला देकातःगु वस्तु थ्व स्वया कडा जुगु पुष्टि जूगु दु।
 
Diamondsहेराया areभौतिक specificallyगुणया renownedनिंतिं asहेरा aविशेष materialकथं withनांजाःगु superlativeवस्तु physical qualities; theyहेरां make excellentभिंगु [[abrasiveएब्रेसिभ]]s because they can be scratchedदेकी onlyछायेधासा byहेरायात otherमेगु diamondsहेरा, [[borazonबोराजोन]], ultrahardअल्ट्राहार्ड fulleriteफुलेराइट, rheniumर्हेनियम diborideडाइबोराइड, orवा aggregatedएग्रेगेटेड diamondहेरा [[nanorodsन्यानोरड]], whichनं alsoजक्क meansस्क्र्याच theyयायेफइ। holdथुकिया aअर्थ polishथ्व extremelyनं wellखः andकि retainहेरां theirपालिस बांलाक्क काइ व थःगु [[Lustreलस्चर (mineralogyमिनरलोजी)|lustreलस्चर]]. Approximatelyतया 130तै। थ्यं-मथ्यं १३०&nbsp;millionमिलियन [[Caratक्यारेट (massमात्रा)|caratsक्यारेट]] ({{convert|26000|kg|abbr=on}})हेरा are mined annually,दें-दच्छिं withखानिं aलिकाइगु totalजुइ valueगुकिया ofसकल nearlyमू [[USयुएस dollarडलर|USD $]]9&nbsp;[[1000000000 (number)|billionअर्ब]] जुइ, andनापं aboutकरीब {{convert|100000|kg|abbr=on}} areहेरा वार्षिक रुपय् देकिगु synthesizedज्या annually.जुइ।<ref>{{cite journal|last = Yarnell|first=Amanda|title=The Many Facets of Man-Made Diamonds|journal=Chemical and Engineering News|volume=82|issue=5|pages=26–31|publisher=American Chemical Society|year=2004|url=http://pubs.acs.org/cen/coverstory/8205/8205diamonds.html|id =ISSN 0009-2347|accessdate=2006-10-03 }}</ref>
 
<!--Second paragraph: Etymology and Applications-->